Mimoriadne obdobie v živote poľskej učiteľky Alicie Lenczewskej sa začalo na duchovných cvičeniach v Gostyne v roku 1985. Počas svätej omše dostala od Pána dar: Ježiš jej povedal, aby si zapisovala jeho rady a duchovné poučenia, ktoré jej dával počas ich mystických stretnutí. Alícia spísala Ježišove slová do dvoch denníkov: Świadectwo ( Svedectvo) a Słowo pouczenia (Slovo poučenia), z ktorých vybrané úryvky zverejňujeme v tejto knihe. Po jej smrti sa denníky dostali do rúk arcibiskupa Andrzeja Dzięgu, ktorý zriadil teologickú komisiu, ktorá preskúmala ich obsah a zhodnotila ho vo svetle učenia Cirkvi. Názor teológov bol jednoznačne pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa nadchne. Ich obsah posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a môže byť sprievodcom na ceste duchovného rastu.
„Zrazu všetko prestalo existovať; bol tu iba on. Jeho sila a moc rástli a ja som bola pri ňom čoraz menšia. Neopísateľne veľká láska, pred ktorou sa dá len plakať nad svojou nevďačnosťou, a potom radosť, že ma miluje. Explodujúca radosť. Od tej chvíle sa všetko zmenilo: moja hierarchia hodnôt, štruktúra potrieb, cieľ života. Jedinou hodnotou, túžbou a cieľom bol on – Ježiš Kristus. A najkrajšími chvíľami boli stretnutia s ním: pri každodennej modlitbe, každodennej svätej omši, pri prijímaní Eucharistie, ale aj každodenný všedný život a služba a pomoc iným. Všetko, po čom som túžila a čo som dlho hľadala vo svete, mi dal on. Ba dal mi oveľa viac, než som si dokázala predstaviť a po čom som mala odvahu túžiť.“
